Na Oravu jej návštevníci obyčajne chodia za prírodou, v ktorej sa chcú buď športovo aktívne vyžiť, alebo naopak pasívne relaxovať, oddýchnuť si v niektorom z jej tichých kútov. Orava je pre oba typy návštevníkov skutočne dobre uspôsobená. Turistika v Malej Fatre alebo Roháčoch, výstup na Babiu horu, výhľad na sever Slovenska z Veľkého Choču, prechádzky lesmi Oravskej Magury, Skorušiny, Beskýd, tiahle stúpania do horských sediel a zjazdy pre cyklistov, splav Oravy, regenerácia v termálnej mineralizovanej vody v Oraviciach, to sú a určite aj zostanú najväčšími ťahákmi pre letnú dovolenku v našom najsevernejšom regióne. Samozrejme, nesmieme zabudnúť na zrubové domy akoby mimo civilizácie na lazoch v Zázrivej (dedine, kde vymysleli syrové korbáčiky) a Oravskej Lesnej. Čo ale robiť, keď počasie nepraje športu a prechádzkam, keď je zima a prší? A na Orave cez leto je studených upršaných dní skutočne veľa. Ak nemáte chuť sedieť v reštaurácii, piť pivo a jesť korbáčiky so slaninou, a zároveň máte radi výtvarné umenie, zájdite do Dolného Kubína pozrieť sa do Oravskej galérie.
Oravská galeria je jedným z nedocenených pokladov Oravy (popri obci Leštiny a jej dreveného kostolíku), je pritom počtom diel aj ich kvalitou jedna z najlepších galérii Slovenska, a čo sa týka trvalej expozície, predčí aj Národnú galériu v Bratislave. Oravská galéria sa nachádza na Hviezdoslavovom námestí, hneď vedľa evanjelického kostola, v bielej klasicistickej budove bývalého župného úradu. Vstupné pre dospelého sú prijateľné dve eurá. To sa môže zdať, keďže sa predsa len jedná o regionálnu galériu, o značnú sumu, hlavne ak si chcete pozrieť výstavu ako rodina (pre študentov je samozrejme vstupné znížené – na 50 centov). Nenechajte sa však odradiť – ani sumou a ani začiatkom expozície galérie.
Prvú časť zbierok totiž tvoria ukážky prác Márie Medveckej (ktorá má svoju vlastnú galériu v Tvrdošíne – Medvedzí) a ľudového sakrálneho umenia. Tieto dve časti určite nepatria k najzaujímavejším. Medvecká síce celú svoju tvorbu venovala Orave, a teda je právom súčasťou expozície, no nepatrí a nepatrila medzi slovenskú maliarsku špičku. Hodnotu jej diela utvára skôr doba, v ktorej tvorila. Medvecká zachytila Oravu v období prelomu – väčšina jej diel je z 50. a 60. rokov teda v dobe razantnej modernizácie, a teda ničenia „starej Oravy“. Medvecká ešte zažila svet „zablatených dvorov dreveníc“, tvrdého života roľníka hlavne na hornej Orave, ale aj budovanie hutníckych závodov, priehrady, združstevňovania, spoločenských zmien. Toto napätie bola Medvecká schopná celkom vierohodne a celkom moderne reflektovať, a jej reflexia je tak tak cenným svedectvom pre budúce generácie. Väčšinu obrazov tvoria obrazy oravskej krajiny – nie však tej turisticky príťažlivej, ale sivohnedých monotónnych polí a lúk, z ktorých steká posledný sneh, špinavých dvorov a ľudí, Oravy ťaživej a depresívnej.
Ukážka ľudového sakrálneho umenia do Oravskej galérie tiež určite patrí. Hlavne katolícka horná Orava bola a je posiata svätými za dedinou, Trojicami a kapličkami, sakrálne predmety boli zásadnou súčasťou jej kultúrnej krajiny. Vo výstavnej sieni nájdeme pomerne reprezentatívnu vzorku tohto žánru. Treba však povedať, že vystavené exponáty sú zväčša schematické, určené pre „náboženskú spotrebu“, len zriedka sa jedná o „autentickú“ náboženskú reflexiu ľudového človeka. Hlavná časť zbierok ľudového sakrálneho umenia je však vystavená na Slanickom ostrove, v Slanickom kostole a v jeho okolí tj. v prostredí, pre ktoré boli tieto artefakty tvorené, a kde majú možnosť pôsobiť na človeka silnejšie ako v sterilnom prostredí výstavnej siene. V Kubíne sú len „odrobinky“. Ak máte o tento typ umenia záujem, nejazdite do Kubína, ale rovno na Priehradu.
V suteréne galérie sa preto moc nezdržujte. Prvé poschodie však skrýva poklady, ktoré vám vyrazia dych. Hneď na začiatku staré umenie – gotika a baroko. Najprv pompézna baroková plastika svätej Barbory (alebo Kataríny?) s anjelmi, ktorej na pôsobivosti neuberá ani fakt, že je celá z dreva. S výzvou, ako docieliť želaný efekt s nie úplne vyhovujúcim materiálom, sa starý majster vyrovnal obdivuhodne. Ešte zaujímavejšie sú však plastiky a maľby z gotického kostola v Zábreži (ten je dnes súčasťou skanzenu v Zuberci). Gotické umenie je zvyčajne tiež schematické, symboly a spracovanie sa v ňom opakujú. Práca zábrežského majstra sa však vymyká. Jeho plastiky anjelov so zvláštnym úsmevom pôsobia, na rozdiel od gotických barokových anjelikov, ako biblickí poslovia božej zvesti. Plastiky zo Zábreže výstižne zobrazujú bytosti s ktorými sa stretol na púšti Abrahám, Zachariáš, Mária. Akoby sa aj nám prihovárali radostným „Neboj sa! Prinášame radostnú zvesť!“
Oltárny obraz bičovaného Krista upiera na návštevníka oči a akoby sa pýtal – vidíš, čo kvôli tebe pretrpel tvoj boh? V plastikách oltárnych obrazoch a v ďalších artefaktov sa starému umelcovi podarilo náboženskú tému zobraziť bez schematizmu a formalizmu, a zachytiť prchavú krásu a subtílnosť náboženských tém. Platiky- symboly evanjelistov, obraz svätého Ondreja (alebo Jána Krstiteľa?), svätého Juraja toto krehké umenie starého majstra len podtrhujú.
Expozície starého umenia sú často preplnené portrétmi šľachty, ktoré sú len máločím zaujímavé. V Oravskej galérii sú tiež dve miestnosti venované portrétom, no tie skutočne nie sú nudné. Nájdu sa portréty zemanov od 17. storočia (neprídete o tradičný obraz pupkatého zemana s divým výrazom bojovníka proti Turkom ani o distingvovaného tereziánskeho zemana-úradníka) a Bohúňove portréty malomestskej honorability – luteránskeho farára s rodinou (Bohúň je mimochodom oravským rodákom). Sekciu portrétov však môžete pokojne prejsť rýchlym okom, aby vám zostal čas na jadro výstavy – slovenský obraz 20. storočia. Tu uvidíte reprezentatívny výber z diel Martina Benku, Miloša Bazovského (ten je obzvlášť zaujímavý, hlavne obraz Kompa), Mikuláša Galandu, Ľudovíta Fullu, tj. autorov slovenskej klasiky vytvárajúcich „slovenský obraz“ ako kombináciu tradičného a moderného. Vedľa oslavy „ľudového“, tj. Benku a Fullu, je však zaradená aj kritika tejto idealizácie dediny. Všimnite si expresionistický obraz Weissa-Kubínčana Protiveň, na ktorom gazda z hlavou démona mláti dobytok. Weiss-Kubínčan, podľa mňa nedocenený slovenský maliar ovplyvnený Cézanom a nemeckým expresionizmom je jedným z mála židov, ktorí sa stali súčasťou slovenskej kultúry. Maľuje a obdivuje síce oravskú krajinu, je však zaradený do transportu do táborov smrti kde umiera. Obraz Protiveň je nepochybne reflexiou odvrátenej strany oslavovaného „slovenského ľudu“ plnou násilia a v druhom slede dezilúzie s ľudového človeka.
V zbierke nechýba „filozofický“ Edmund Gwerk so svojim typickým motívom cesty, ani Koloman Sokol s jeho neskoršieho obdobia, Cyprián Majerník s jeho silným obrazom Utečenci, a Milan Paštéka s dielom Krajina s vtákom (je to holubica alebo sup?). V zbierke je aj rozmerom malý, ale silný obraz Ladislava Mednyanskeho Brezový háj. Obrazy dopĺňajú plastiky od Kompánka a ďalších skvelých autorov – všimnite si plastiku Zuzanka Hraškovie na motívy rovnomennej Hviezdoslavovej balady.
Vrchol výstavy však prichádza až k záveru. V predposlednej miestnosti vystavuje Oravská galéria päť malieb Albína Brunovského, ktorých invenčnosť a monumentalita jednak vyráža dych, jednak zabáva. V poslednej miestnosti sú vystavované súčasné diela. Nájdu sa tu veľmi zaujímavé objekty (prepáčte, ale nespomeniem si na názvy) – celkový dojem je však na rozdiel od predchádzajúcich miestností, pomerne rozháraný, nesúrodý. Vedľa seba sú síce vystavené zaujímavé, ale tematicky veľmi rozličné diela – od surrealizmu po politickú kritiku/satiru.
A kam po výstave? Buď na pivo do Francúzskeho bistra – čapujú tam čierny Budvar, čo je na Slovensku rarita, alebo na kvalitný zákusok z kávou do cukrárne Rusina. Ak sa chcete najesť, dobrá je reštaurácia Lucia na námestí – jednak nie je tak snobská ako Marína (návštevník galéria ale môže byť trochu snobom), jednak vám k jedlu ponúknu výborné víno. Dobrú chuť a pekný zážitok!
