reklama

Politické myslenie v Stredozemi.

Pána prsteňov som prvý krát čítal, keď som mal 13 rokov cez letné prázdniny. Akurát som sa vrátil z jedného letného tábora, kde nám táboroví vedúci pripravili hru na základe tohto Tolkienovho diela.  Na mňa táto hra urobila taký dojem, že som si v kníhkupectve ihneď kúpil svoju prvú Tolkienovu knižku (volala sa Nedokončené príbehy, bol som z nej trochu zmätený), následne som si požičal Trilógiu ... a zrodila sa láska, ktorá trvá dodnes.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Pána prsteňov som prvý krát čítal, keď som mal 13 rokov cez letné prázdniny. Akurát som sa vrátil z jedného letného tábora, kde nám táboroví vedúci pripravili hru na základe tohto Tolkienovho diela a na mňa táto hra urobila taký dojem, že som si v kníhkupectve ihneď kúpil svoju prvú Tolkienovu knižku (volala sa Nedokončené príbehy, bol som z nej trochu zmätený), následne som si požičal Trilógiu ... a vznikla láska, ktorá trvá dodnes. Samozrejme, ako trinásťoćného teenagera ma oslovovali hlavne motívy putovania, dobrodružstva, odvahy a vernosti. Neskôr, povedzme v osemnástich, ma zase viac ako dramatická rovina rovina príbehov Tolkienovho sveta oslovovala rovina etická. Viac ako napr. boj pri Hláske ma zaujímalo jednanie tragických postáv ako Saruman, Elrond, Denethor. V tom období som taktiež pre seba objavil Silmarillion. Nuž, ako osemnásťroćný som mal slabosť pre vnútorne rozorvané postavy. V poslednom období ma však zaujala, ešte ďalšiu rovina Tolkienovej Trilógie - rovina filozoficko-politická, konkrétne téma moci. Tá je ostatne ústrednou témou Trilógie - veď na rozsahu 600 strán napäto sledujeme, či sa podarí zachrániť Stredozem pred Sauronom, tj. či sa podarí Frodovi a Samovi zničiť "jeden" prsteň (moci). Téma moci je teda v epicentre. Myslím, že Tolkien vo svojej práci rozoznáva niekoľko druhov moci a niekoľko postojov k Sauronovi ako nepriateľovi.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ide v prvom rade o moc prsteňa. S ním je spojená špecifická a zrejme najnebezpečnejšia moc - túžba po dokonalej nadvláde, ktorá nie je spokojná dovtedy, kým všetko, celý svet nie je podriadený jej predstavám a vôli. Gravírovanie prsteňa je ostatne veľmi výstižné: "jeden prsten vládne všem...", Keď Sam reprodukuje svoju skúsenosť s prsteňom, vidí sám seba ako veĺkého záhradkára ktorý premení celý svet na sady a záhradky, Galadriel pri svojej vízii sveta, kde by ona bola držiteľkou prsteňa, popisuje svet ako miesto kde všetci budú Galadriel "uctievať a pritom si zúfať". Podobná túžba a predstava je pre hrdinov, ktorí prsteň vlastnili, neobyčajne cenná - prsteň nazývajú miláčikom. Tieto predstavy, rovnako ako nápis na prsteni sú ale chimérou, sú klamlivé. Bytosť, ktorá vlastní prsteň sa totiž nestáva "pánom" pretvárajúcim svet. Jeden prsteň vládne všetkému len na prste pána Mordoru - Saurona. On je jediný pán prsteňov, ostatným prsteň len zmení charakter natoľko, že sa stávajú otrokmi prsteňu (ako Glum) a prechodnou stanicou na ceste za svojim jediným pánom. Prsteň nie je, ako by si myslel Boromir, "hodnotovo neutrálna" zbraň použiteľná pre rôzne ciele, napr. záchranu Gondoru. Prsteň moci je prsteň "sauronovskej" moci pre Saurona. Pre iného je zdrojom deštrukcie osobnosti a otroctva. Človek sa nestáva pánom ale otrokom prsteňa, neplní svoju vôľu ale vôľu prsteňa resp. jeho pána. Existujú však ešte iné zdroje moci, ktoré jednak dokážu klamom "jedného" odolať a neskôr ho dokonca zničiť.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Je zrejmé, že na rôznych ľudí má "jeden" rôzny vplyv. Prakticky žiadny nemal na Toma Bombadila, pomerne malý na Sama Křepelku. Naopak, značným pokušením je pre Boromira, Sarumana ale aj Galadriel. Ako je to možné? Prečo majú hobiti v kontexte prsteňa tuhý korienok, a "muži západu" podliehajú tak ľahko? Odpoveď súvisí s Tolkienovým politickým myslením. Tolkienova práca je vlastne chválou partikularizmu. Záujem hobitov, rovnako ako Toma Bobadila, sa sústreďuje na obmedzené ciele - starajú o svoje veci: Tom Bombadil o Staroles a svoju družku Zlatěnku, hobiti o svoje záhradky v Kraji. Tento oceňovaný partikularizmus sa spája s konkrétnou krajinou a prírodou v nej. Ľudia relatívne odolní voči moci prsteňu sú zviazaní so zemou, s prírodou o ktorú sa starajú, ktorá sa stáva akýmsi zdrojom ich sily. Keďže ich záujmy a túžby sú vyslovene obmedzené - obmedzenie je dané minimálne geograficky (môj Kraj/les vs. cudzí svet), prsteň ponúkajúci univerzálnu vládu pre nich nepredstavuje prílišné pokušenie. Skôr naopak - predstava zničenia ich zeme mocou prsteňa je obrovskou inšpiráciou v boji proti jeho pánovi. Pre bytosti usilujúce o slávu a vplyv, resp. o fenomény ktoré nejde dokonale uspokojiť (bezpečnosť pre Boromirov Gondor, slávu a krásu pre Galadriel, múdrosť pre Sarumana) však predstavuje prsteň vážnu výzvu. Práve osoby, ktoré "prešli skúškou" - stretli sa s prsteňom a odmietli ho prijať, sa stali kľúčovými pre neskoršiu porážku Saurona.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Okrem "moci zeme" stojí proti Sauronovej moci "tri prstene elfov", ktoré predstavujú silu inšpirácie v boji proti tyranii, silu uzdravovania, silu ochrany/zachovania proti deštruktívnym dôsledkom času a nepriateľa.Tieto prstene, spolu s múdrosťou ich nositeľov však sú len servisom pre skutoćné zdroje moci. Moc prsteňov a Gandalfova prezieravosť síce pomáhajú k víťazstvu, samotné však nič nezmôžu. Zdroje moci schopné postaviť sa Sauronovi sú len v partikulárnych kráľovstvách a mocnostiach Stredozeme - sú v zemi a jej obyvateľoch.

Partikularitu Tolkien veľmi oceňuje, na druhej strane je v rámci boja proti Sauronovi vytvoriť koalíciu spojencov, ktorí by boli schopní sa postaviť sa proti ohrozeniu "univerzálnej mocnosti". Spojenectvo plurality partikulárnych je nutnosť. Tu ale dochádza k zložitým problémom.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

1. kríza politického vedenia v Gondore a Rohane. V Rohane je problémom "zem bez politickej moci". Theodén pod vplyvom Grímu nejedná, čaká, namá vôľu zasiahnuť proti Sarumanovi a skřetom. Pokúša sa o appeasement, a nechce si pripusiť, že nejednanie znamená porážku. Problémom pre Gandalfa je "otvoriť Theodenovi oči" aby si uvedomil svoju situáciu a dôsledky svojho nejednania. V Gondore je problém zložitejší. Gondor so Sauronom bojuje už storočia sám, obyčajne bez nutnosti spojenectva. Denethor okrem toho vie, že pripojením sa ku koalícii organizovanej Gandalfom stratí on a jeho rod správcovstvo nad Gondorom. Výhra aj porážka pre neho znamená startu moci, pripojenie sa ku "Gandalfovej akcii" je z jeho pohľadu seaobetou, ktorú nie je ochotný podstúpiť. Okrem toho neverí v jej úspech, pretože mu ako vojenskému stratégovi, ktorý pozná potenciál nepriateľa, zdá nezmyselný.

2. problém racionality kalkulu moci. Gandalfova koalícia je oslabovaná zradou Sarumana a neskôr Denethorovým odmietnutím pripojiť sa a zavolať Gondor na pomoc. Oboch pritom viedla k ich rozhodnutiu podobná úvaha, resp. podobný postoj. Obaja spoznali moc a možnosti nepriateľa - silu zbraní, možnosť ich masovej výroby, počet vojakov, ktorým Sauron velí, jeho schopnosť rozkladať zväzky medzi rasami Stredozeme (ľudia sú slabí - Gondor zlyhal), jeho spôsob organizácie ríše, kde je možné rýchlo vytvoriť, vyzbrojiť a použiť armádu bez akéhokoľvek odporu. Saruman sa tak spája s touto mocou, aby pod jej pláśtikom dosiahol svoje ciele, Denethor si pre seba a svoju ríšu radšej volí nihlistickú, no svojim spôsobom ctnostnú sebadeštrukciu.

3. problém plurality. Výzva spoločného postupu pri zachovaní plurality aktérov, tj. aby z vlastnej vôle bez donútenia vyššou mocou prijali záväzky spojenectva je dôležitou súčasťou vojny prsteňov. Ako dosiahnuť pevné spojenectvo partikularít? Je možné, aby sa koalícia (ktorá je v celkovom súčte hláv a zbraní slabšia) ukázala silnejšia ako mocnosť s jednotným vedením? S týmto problémom priamo súvisí iná otázka - akú racionalitu má budovať moc vyvažujúcu moc nepriateľa, a zároveň odmietnuť prsteň moci, ktorý by mohol teoreticky "všetkých zviazať" pod velenie jeho nositeľa napr. Gandalfa? Za zásadnú Tolkienovu myšlienku pre politiku považujem názor, že moc založená na odmietnutí prsteňa moci je silnejšia, ako moc spojená s týmto prsteňom. Frodo mohol odhodiť prsteň moci aj preto, že ešte predtým ho odmietli a "odhodili" iní. Prsteň nebol zahodený len raz, ale niekoľkokrát. Prvý krát Bilbom, posledný krát Frodom.

Odmietnutie prsteňa moci postupne Gandalfom, Aragornom, Elrondom, Galadriel a Faramirom je rozhodnutím pre "risk" spojenectva a odmietnutím lákavej "istoty" moci. Pre Tolkiena má sloboda (v zmysle sebevláda) a ctnosť prednosť a väčšiu silu pred univerzálnou mocou donútenia prevahou zbraní. Sú zdroje sily, o ktorých Sauron - kalkulátor moci nemá ani potuchy. Tolkien si totiž myslí, že "slabosť" plurality, slobody je vyvažovaná silou ctností, ktoré sa zo slobodou, partikularitou a pluralitou aktérov spájajú, z ktorých je pre Tolkiena najdôležitejšia sebaobeta. Tolkienov príbeh je oslavou sily ctnosti loajality a sebaobety, ktorá je však, aspoň v mýte zdrojom nevšednej sily prekonávajúcu sauronovskú moc. Gandalf sa obetuje za Froda a Spoločenstvo v Khazad-Dum, Boromir sa obetuje za Pipina a Smíška, následne Aragorn, Gimli a Legolas neopúšťajú dvoch hobitov, Théoden preukazuje loajalitu Gondoru a sám umiera, Faramir je ochotný preukázať svoju loajalitu Gondoru beznádejným útokom, spojená armáda Gondoru a Rohanu je ochotná sa obetovať pred Morgulskou bránou, aby mal Frodo voľnú cestu k hore Osudu. Dokonca aj "nemŕtvi" z Černoboru uznajú záväzok lojality, pretože si želajú dobrú smrť. Frodo putuje so Samom k hore Osudu s vedomím, že sa nevrátia, že sa obetujú za svojich priateľov, Kraj a celú Stredozem. Reťaz prejavenej lojality, priateľstva a chuti sa obetovať prináśa pre "mužov západu" veľké víťazstvá.

Tolkien predostiera rad "vopred stratených bitiek" ktoré sa ukážu ako víťazné pretože 1. nezištne pomáhajú loajálni spojenci, 2. pretože aj v stratenej bitke má ctnosť bojovníka prednosť pred racionálnym kalkulom. Pretože každý jedná ctnostne, "dejú sa zázraky" a nepriateľ je porážaný. Sila spojenectva závisí na schopnosti a vôli obetovať sa pre blaho druhého.

Ďalšou témou, ktorá rezonuje v Tolkienovom mýte je kritika techniky, ktorá je ohrozením "ľudskej podmienky" obyvateľov Stredozeme. Proti ctnostiam spojencov nasadzuje Sauron a Saruman "priemyselne" vytváraných skřetov, ktorí obsluhujú zvláštne technicko-magické vynálezy ako baranidlo Grond alebo výbušninu. Sauron aj Saruman vytvárajú vo svojich centrách akési priemyselné komplexy ničiace krajinu svojimi splodinami. Aj obyvateľstvo a organizácia armád budí dojem primátu ideálu technickej racionality. Zatial, čo Saruman (v ktorom ešte predsa len sú pozitívne ľudské rysy) kladie dôraz na mágiu a pseudovedecké vynálezy (klonovanie), Sauronova ríša je založená na racionalite organizácie a masovosti. Tá sa pre Tolkiena spája s neustálym násilím a strachom. Je to zrozumiteľné - priam archetypom dokonalého ovládania je vzťah človek - stroj, a keďže prsteň moci je prsteňom univerzálnej a dokonalej nadvlády, netreba sa čudovať, že využívanie strojov je v Tolkienovom svete typické pre ríšu zla. Téma kritiky techniky ktorá aplikovaná do dôsledkov ničí ctnosť, "ľudskú podmienku" života nie je len Tolkienova. Už na prelome storočí a po prvej svetovej vojne popisujú "nebezpećenstvo techniky" myslitelia ako Friedrich Nietzsche a Max Weber. Neskôr túto tému ďalej rozvíjajú marxistickí kritickí teoretici franfurtskej školy napr. Walter Benjamin, Theodor Adorno, rovnako tak Hannah Arendtová. Pravicoví myslitelia ako Carl Schmitt a Martin Heidegger dokonca volajú po obnovení mýtu, ktorý by sa mohol postaviť proti logike technicity a obnoviť či už herójske bojové (ako chce Nietzsche) alebo fenomén politična (ako Schmitt). Keby títo filozofi poznali Tolkiena, určite by jeho dielu vzdali veľký hold. Civilizácia techniky však bola v Nemecku spájaná s liberalizmom a demokraciou, a "myslitelia nového mýtu" veľmi srdečne uvítali nástup nacizmu. Myslitelia "nového mýtu" v Nemecku chceli ochrániť civilizáciou pred ohrozením technicitou, sami však dláždili cestu režimu, ktorý hádam najintenzívnejšie uplatnil túto "racionalitu" svojim dehumanizujúcim režimom symbolizovaným Osvienčimom. Aj keď Tolkien nebol žiadny nacista, jeho mýtický svet korešponduje skôr s hitlerovskými predstavami a estetikou ako s Churchillovými. Ostatne kľúčovým prvkom Tolkienovho sveta je predstava boja nadľudí proti inferiórnym rasám. Krv hrá u Tolkiena dôležitú, i keď nie zásadnú úlohu.

Tolkienova politická filozofia by sa dala zhrnúť do niekoľkých dichotómií.

partikularita národov - univerzalita ríše

"logika ctnosti" - "logika technicity"

poľnohospodárstvo (práca v kontakte s pôdou) - priemysel

sebevláda - donútenie

loajalita - subordinácia

puto krvi a priateľstvo - strach

ctnosť - kalkul

Tolkienova politická predstava naväzuje na burkeovský britský konzervativizmus a nemecké medzivojnové myslenie oceňujúce partikularizmus, "hodnoty pôdy", vojenské a kresťanské ctnosti, putá lojality a ochoty sebaobety ako zbrane proti univerzalite ríší založených na racionalite kalkulu, strachu a vôli k moci. Sú však podobné úvahy o ctnosti a sebaobete v kontexte skúmania politiky ešte dnes relevantné? Určite áno. Celá jedno krídlo v politickej filozofii, tzv. komunitaristi sa dnes zaoberá dôležitosťou ctností pre politickú jednotu. O možnostiach ctností sa dnes uvažuje aj v kontexte Európskej integrácie. Nerozpadne sa EÚ hneď ako prestane ponúkať "zisk pre všetkých" a bude nutné, aby niektoré štáty popreli svoje záujmy v prospech iných štátov resp. inštitúcií EU? A je možné čakať od spojencov v NATO našu obranu, keď nebudeme spolu spojení putami priateľstva, lojality a zdieľaného osudu? Tolkienovská iracionálna loajalita ctnostných, je predsa len racionálna, a pre budúcnosť EU a jej pluralitu malých štátov ako Slovensko, kľúčová.

Juraj Laššuth

Juraj Laššuth

Bloger 
  • Počet článkov:  4
  •  | 
  • Páči sa:  0x

študent s dostatkom času na písanie. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu